Červenec 2010

31.07.2010 Polka prázdnin za nami

31. července 2010 v 20:25 | Tanichka |  Nie tak celkom normálne denníkové zápisky
Čuste.
Dúfam, že si poriadne užívate leto. Ja ho tento týždeň flákam doma, medzi štyrmi stenami, alebo niekde vonku, v tieni. Čítam knihy, blogujem tu s vami, lakujem si nechty, hrám na klavíri, robím si domáce ice tea, venčím psa a popritom všetkom spím, jem a umývam riad. Super prázdniny, čo? Ja sa však nesťažujem, plne mi to vyhovuje a brala by som takých týždňov aj viac. Niekedy v septembri, samozrejme. 
Utorok... som bola doma, ešte plná pozitívnej nálady a energie z tábora. Jasné že pršalo. Robila
caj
som si ľ a d o v o  v y ch l a d e n ý  č a j. (Prepáč, Hjůbí, že používam tvoj štýl písma, ale veľmi sa mi to páči.) Išla som za kamarátkou, B., s ktorou sme sa skvele bavili. Keď sa stretneme my dve je to vždy pekná sranda. Nasmiali sme sa, vypili sme asi liter kofoly (každá), pospomínali, povymieňali si novinky. A tak. Večer som pozerala The Vampire Diaries, myslím že to bol diel Blood Brothers. Musíte mi to odpustiť, ale nejak som pred táborom nestihla dopozerať všetky diely. Teraz som to musela dohnať. Rozhodne fandím Damonovi. Stefana som nikdy nemala príliš rada, a ešte viac sa mi zhnusil odkedy pil ľudskú krv. Ale Damon, to je moje.
V stredu... som dosť dlho hrala na klavíri. Proste sa vrátila späť moja stratená chuť do hrania, moja stratená (vášeň?) vášeň. Venčila som nášho M., teda ehm, psa. Večer som znovu pozerala The Vampire Diaries. Tentoraz epizódu Isobel (mimochodom Isobel sa mi viac páčila ako Alaricova žena, teraz bola až príliš... hm, sexi, alebo čo.) a Founder's Day. Tú poslednú časť som si úplne zamilovala. To, ako sa postupne Damon a Elena zbližovali. Už-už som si myslela, tešila som sa, že sa nakonci nejakým zázrakom dali dokopy... ale potom tá Katherine. Ale dobre sa stalo Johnatanovi, že ho zabila. (Muhehe.) Nemala som ho rada. No škoda toho bozku. Museli nás však nejako nažhaviť na druhú sériu.

Dokonalý chlap 3 (Pre teba, Alex, všetko.)

31. července 2010 v 13:28 | Tanichka |  Netriedený odpad
...zrazu si ku mne prisadol, so šálkou kávy v ruke. Snáď si len nevšimol, že som ho pred chvíľou pozorovala. No, pozorovala... skôr hypnotizovala pohľadom. To nie je možné! On, dokonalosť sama o sebe, si prisadol ku mne. "Ahoj." Povedal a usmial sa svojím démonickým úsmevom. Znervóznela som. "D-dobrý deň." Je odo mňa o toľko starší. Musím byť slušná. "Ako sa voláš?" Naklonil sa a usrkol si z kávy. Stále zo mňa nespúšťal oči, tie nádherné zeleno-modré oči. Aj keď mal na sebe iba obyčajné biele tričko a čiernu koženú bundu, mne pripadal ako poloboh. To tričko mu nádherne obopínalo vypracovanú hruď a bunda len podčiarkovala jeho ležérny vzhľad. "Alex." Povedala som roztrasene. Sakra, snívam o tejto chvíli celý život a keď je to už tu, vypadám ako úplný idiot. Znova si usrkol a usmial sa. "Č-čo tu robíte?" Zadívala som sa uprene naňho a zrejme som vyvalila oči, cítila som ako mi lezú z jamôk. Prečo ma musí sklamať vlastné telo? "Pijem kávu." Povedal ironicky a úsmev odhalil jeho dokonalé zuby. Také dokonalé zuby som tuším ešte nevidela. Okolo úst sa mu spravili malé jamky. "A nemusíš mi vykať." Pokračoval. Zrazu mi niečo napadlo. "Počkajte!" Skríkla som. "Teda, hm, počkaj." Nadvihol obočie. Krásne, husté, tmavé obočie. Vytiahla som s tašky foťák a povedala som: "Musíme sa odfotiť. Však vieš, takáto chvíľa sa naskytne raz za život." Našpúlil pery a povedal. "Tak fajn. Pre teba, Alex, všetko."

Girl with a hat

27. července 2010 v 19:38 | Tanichka |  Umelecký kút
... alebo ako jedno dievča chcelo kresliť.
girl with a hat

Tanichka in Wonderland

26. července 2010 v 19:28 | Tanichka |  Nie tak celkom normálne denníkové zápisky
Čaute drahí pravidelní návštevníci tohto blogu, milí čitatelia tohto článku.
Nebojte sa, neopustila som vás. Iba som si trochu odskočila.
Do tábora. Do toho najúžasnejšieho tábora na svete. Do tábora, na ktorý sa nedá zabudnúť, v ktorom vás čakajú super ľudia, úžasní vedúci, skvelé prostredia, kopec zábavy a ešte keď sa vám vydarí počasie fakt sa cítite ako vo Wonderlande. A navyše si precvičujete svoju (dokonalú) angličtinu. O čom to tu hovorím? O Campe Wonderlande, predsa.
i love cw

Kabát 0.4

12. července 2010 v 17:41 | Tanichka |  Blogové záležitosti
Bložínek môj, čo som ti to urobila! Strhla som z teba tvoj milovaný žltý kabát:
kabat 0.$
Užívajte si ten nový, dúfam že sa na mňa môj blog nebude hnevať. :D
Tanichka.

Prázdniny u starej mamy

8. července 2010 v 14:49 | Tanichka |  Fotky alebo pokusy jednej dievčiny
Ahoj všetci, som späť! Ak ste teda vôbec postrehli, že som bola preč. Bolo mi fajn a je mi fajn. Užívam si prázdniny, leňoším a myslím na toľko pozitívnych vecí. Aj keď leto ubieha nejak moc rýchlo...

okno 1

30.06.2010 Hey, macarena

1. července 2010 v 20:03 | Tanichka |  Nie tak celkom normálne denníkové zápisky
Milý denník, ty čierna kniha...

...včera som prežila posledný deň školy. Ráno som sa ponáhľala, musela som dať "úplatky" (kvety) všetkým učiteľom, ktorí ma učia a musela som poobchádzať všetky decká, aby sa išli pozrieť na tú očarujúcu výzdobu. Denník, poviem ti, naozaj sa nám podarila. Bola pekná, to som nečakala. O ôsmej sa začalo vyhodnocovanie školského roku, dostala som dve knihy za moju záujmovú činnosť. Nakoniec nám úča dávala vysvedčenia. To moje bolo v pohode, bola som maximálne spokojná. Išli sme domov. Potom mali deviataci rozlúčku. S B. sme sa dohodli na tri štvrte na päť a sadli sme si na kofolu (ako inak). A potom prišla tá rozlúčka. Bolo to zvláštne. Denník, čo si vlastne predstavuješ pod slovom 'rozlúčka'? Ja som si to predstavovala trochu inak. Najstarší žiaci, to akože deviataci, vyzerali trochu unudene. Zopár ich pofajčievalo (mimochodom, toto sa mi nepáči. keď sa chcú "zabaviť", to potrebujú cigarety a alkohol?), ostatní zadumane sedeli a popíjali vineu/džús/pivo/kofolu/vodu. Snažili sme sa to tam rozhýbať, tak sme im púšťali hudbu a volali ich do tanca. No oni nič. Na 'Macarenu' tancovalo zopár jednincov, ale k celkovému počtu ich bolo dosť málo. Neskôr sa rozhýbali, ale to sme už my s B. museli ísť.
Denník, chápeš to, dnes som musela ísť do školy. Zase. Dávať dole výzdobu. Bola som nevyspatá, unavená a strapatá, tak som si ani neuvedomila že sa už začali prázdniny. Keď sme boli hotoví, triedna nás pozvala na nanuk. Bol dobrý, to sa musí nechať. Potom sme s kamarátkou kecali, asi dve hodiny, to sme sa prekonali.
Inak, denník, NoRo je celkom fajn človek. Mohli by z nás byť kamaráti (a nie sú?). Ale jeho otec je mi nesympatický. A to kazí celý dojem. Ale veď viete, už z princípu by sme sa mohli kamarátiť. A ten princíp? Žiadny. A Maťa je tiež v pohode. Škoda, že som na to prišla až tak neskoro. Včera sme sa päť minút objímali, bude mi fakt chýbať.