Červen 2010


28.06.2010 Omfg

28. června 2010 v 20:38 | Tanichka |  Nie tak celkom normálne denníkové zápisky
Všetko to začalo včerajškom. Keď som si spomenula večer, okolo pol jedenástej že zajtra sa ešte ide do školy. Hľadala som svoju školskú tašku. 'Á, našla som ju!' Tešila som sa keď som ju našla. Potom som však začala vysýpať všetky vrecká a našla som zhnitú kiwu. Ble. Normálne sa hanbím. Neviem teda, prečo to sem píšem. Takže školská taška neprichádzala do úvahy. Išla som hľadať novú, provizórnu náhradu do skrine a našla som tam MEXX. No to viete, začala som vymýšľať načo to tam asi je. Že by pre mňa za vysvečko? (To určite nie.) Bola by to pekná predstava dostať za výzo MEXX. Potom som objavila nejaký vak, tak som si ho zbalila a šla som si ľahnúť. (Podotýkam, bolo asi 22:50 a to chodím spať o hodinu skôr.)
Ráno som vstala o štvrť na osem. Štvrť na osem! (Zaspala som, čo teraaaz?) No jo. Povedala som si, že ku koncu roka nevadí ak budem meškať. Aj tak som prišla do školy desať minút pred zvonením. Ráno sme tam (v tej škole) hrali karty. Prehrala som. Neviem hrať karty. Potom naklusala triedna a rozdávala nám knihy. Fakt na štve že máme tak hrozne veľkú a hrubú fyziku. Ble. To aby som sa bála už teraz. A tri knihy na chémiu! Aloha. Čau čau môj voľný čas. Ale najprv si idem užiť prázdniny. Keď sme už mali všetky knihy, išli sme robiť tú divnú výzdobu na koniec roka. Je fakt divná. Dalo by sa povedať že otrasná, ale nebudem takto "chváliť" aj moju robotu.

RANDOM

27. června 2010 v 20:06 | Tanichka |  Fotky alebo pokusy jednej dievčiny
Všetci fotíte 'random' fotky, tak prečo sa nepridať? :D
k v e t

My ZONE

27. června 2010 v 19:33 | Tanichka |  Umelecký kút
Predprázdninové poobedie, keď viete že nemusíte dorábať žiadny projekt, ani šprtať sa žiadne vzorčeky sa dá rôzne využiť. Tak som ho využila a zmenila som nástenku vo svojej izbe.
my ZONE
... a vzniklo z toho čosi ako koláž.
Pre tých, čo poslabšie vidia, je tam napríklad Billy Talent, Taylor Momsen, Taylor Lautner & Kristen Stewart, Paramore, Agyness Deyn,... a všetko čo sa mi tak trochu páči.

24.06.2010 Góóóól!

24. června 2010 v 19:20 | Tanichka |  Nie tak celkom normálne denníkové zápisky
Čau čau píplici! Pozerali ste futbal? Pozerali ste futbal?! POZERALI STE FUTBAL?! Ak ste ho nepozerali tak asi neviete že Slovensko postúpilo do osemfinále. Asi neviete, že sme vyhrali 3:2. Asi neviete že...
Ráno som sa zobudila s tým že ja nejdem do žiadnej školy, že budem doma, že sa budem nudiť doma a nepotrebujem na to školu. No ale potom som sa horko-ťažko poobliekala, zobrala za tašku kníh a išla som tam. V škole sa odovzdávali knižky, hralo sa UNO a pomedzi to sa rozoberali najnovšie klebety. Unudila som sa k smrti a potom čo som vstala zmŕtvych sa išlo na prestávku. Neskôr sa robila výzdoba a maľovalo sa temperami, takže som mala nohu žltú od farby. No, žltá je moja obľúbená.
A že čo sa potom bude robiť? Mala som dilemu. B. ale navrhla aby sme išli na kofolu, tak sme išli na kofolu. Tam sme stretli chalanov z triedy a vymýšľali sme si prezývky. Mne prischol názov čelo (!) a mp3-jka. Nechápem (ehm)... Potom sme s B. rozoberali spolužiakov. Nooo. Však viete, spolužiaci sú vždy verná téma. Pomedzi to sme nahrávali videá a fotili zaujímavé fotky. No a pili sme kofolu, samozrejme. Keď sme išli na bus, oklamali sme mladších spolužiakov, že nám predali becherovku. Dokladala to aj fotka s decákom a tekutinou tmavo hnedej farby. Decká na nás vrhali uznanlivé pohľady a my sme sa v duchu smiali.

I am, I am, I am a zombie

22. června 2010 v 19:39 | Tanichka |  Niečo o autorke
Mám sa úžasne. Mám sa pochmúrne. Mám sa úžasne pochmúrne. To ste ešte nepočuli, čo? Pretože ja sa mám najúžasnejšie pochmúrne ako sa len dá mať.

How low, how low, how low will you push me
To go, to go, to go, before I lay, lay down dead
zombie1


16.6.2010 Školský výlet

18. června 2010 v 17:33 | Tanichka |  Fotky alebo pokusy jednej dievčiny
Titulok úplne vystihuje článok. Bez citového zafarbenia, proste Školský výlet. Ako keď poviete "pes", hneď viete, čo si máte predstaviť.
Pred pár rokmi bol pre mňa pojem "školský výlet" niečo fantastické. Niečo, pri čom sa mi chvel žalúdok. A teraz? Nočná mora. Jasné, nebolo to až také zlé. Ale pršalo. Ale videla som svojich otravných spolužiakov (teda iba niektorí spolužiaci sú otravní a zopár detí z ostatných tried), ktorí mi poriadne lezú na nervy. Ale som sa nevyspala. Ale som sa vôbec netešila, proste intuícia mi nahovárala že to bude zlý deň. Nestačí?
Fajn, idem pekne od začiatku.
Ráno som vstala o štvrť na šesť akože sa idem pobaliť. O trištvrte na šesť, keď som bola už pobalená a pripravená som si uvedomila, že som vstala asi príliš skoro. Ale keďže sa mi už nechcelo naspäť do postele, čítala som si knihu. Potom šesť dvadsať prišiel autobus. No. Sadla som si úplne dozadu, k B. Po polhodine cesty a po nudných kecoch, ktoré už nikoho nebavili všetci povyťahovali svoje najmodernejšie mp3-ky, mp4-ky, ipody a iné technické vychytávky modernej doby. Tak som aj ja vytiahla svoju starú, ošúchanú, štvorročnú mp4-ku a púšťali sme si s B. hudbu. Môj skromný playlist sme si stihli prehrať 3krát.
Prvú sme preskúmali jaskyňu, plavili sme sa na loďkách a hulákali po celom pozdemí. Stále som dúfala že odniekadiaľ vyskočí zombie. Keď som sa nedočkala, dali sme jednému sprievodcovi s B. meno zombík. Zombík potom ale niekde zmizol a celý zvyšok výletu som ho hľadala.

Kabát 0.3

17. června 2010 v 16:10 | Tanichka |  Blogové záležitosti
Taký nový, letný design. Dúfam, že sa vám bude páčiť. (To je jedno, hlavne že sa bude páčiť mne. :D)
+ ukážka toho starého kabáta, ktorý tu bol presne mesiac:
design3

Dokonalý chlap 2

12. června 2010 v 21:43 | Tanichka |  Netriedený odpad
Keď som to napísala prvýkrát, nemyslela som si, že to bude mať pokračovanie. Ale potom... Moja múza prišla ku mne a...
Dokonalý chlap budú krátke poviedky o chlapcoch, opísané tak, ako ma v danej chvíli napadnú. Nebudú mať nič spoločné z realitou. (Ha, ha T. spamätaj sa, aj tak o ňom snívaš a nemáš sa komu priznať.)

dokonalý chlap
Naklonil sa ku mne a obliala ma jeho pižmová vôňa. Tmavé mahagónové oči sa zahľadeli na mňa. Nedokázala som premýšľať, mala som úplne otupené zmysly jeho krásou. Nežne mi dal prameň vlasov za ucho a potom spustil ruku na kolená. Povzdychol. Čo je? Chcela som sa ho opýtať. Nedokázala som však vydať zo seba ani hláska. Len som nemo hľadela do tých nádherných hlbokých očí, tmavých ako temnota, najčiernejšia tma. Strácala som sa v nich. Začali sa mi potiť ruky v žalúdku som pocítila šteklenie. Si taký krásny. Pomyslela som si. Kiežby si bol môj. Kútiky úst sa mu zdvihli a cez otvorené okno zavial vánok. Zase som pocítila jeho vôňu, silnejšiu než čokoľvek dovtedy pre mňa známe. Rozkrútila sa mi z toho hlava. Postupne sa mi strácal svet pod nohami a všetko sa začalo točiť. Bola som tak šťastná... A potom som otvorila oči a zadychčane vybehla z postele.