I'm sad, but this is my world

21. dubna 2010 v 20:24 | Tanichka |  Nie tak celkom normálne denníkové zápisky
Vlastne ani neviem o čom mám písať. Číta to vôbec niekto?
Mám piesok v očiach a bolí ma chrbát. Vstávam unavená a celý deň sa teším, ako si opäť ľahnem. V noci neviem zaspať a rozmýšľam nad tým, aké bolo krásne, keby bolo všetko podľa mojich predstáv. Trojdňový víkend, jedna hodina fyziky do týždňa, dlhý spánok... Ach. Ach. Ach. Chcem toho snáď až tak veľa?
Dnes som mala "super" deň. Skoro som zaspala na matike. Mali sme dve hodiny fyziky. Spomenula som si, čo nám pred pár mesiacmi povedal náš drahý fyzikár : 'Čukať zmamená kĺzať, viete?' Je to také vtipné. Pre takých výrastkov, ako som ja. Ha-ha. Poobede keď som sedela na zástavke fúkal vietor a všetok prach mi navialo do očí. Odvtedy ma štípu. Nj. Nemám na nič chuť. Chcem zastaviť čas. Nevystrčiť ani len nohu von. Nemyslieť. Nemyslieť je tak božské...


Je mi nateraz všetko jedno a keď sa spamätám tak prídem. Možno. Ahoj, všetci neverníci a zloduchovia. Vraciam sa späť do svojho sveta.
Tanichka.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.